Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, ktorá môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň medzi 27. novembrom a 3. decembrom, tento deň je zároveň začiatkom cirkevného roka. Toto obdobie môže trvať 22 až 28 dní a končí sa po západe slnka na Štedrý deň. Posledná adventná nedeľa sa môže prekrývať zo samotným Štedrým dňom.
Ako sa oslavuje advent?
Okrem pôstu sa advent vyznačuje rôznymi zvykmi. Neodmysliteľnou súčasťou každej domácnosti je aj adventný veniec, na ktorom sú štyri sviečky. Zapaľujú sa postupne, teda každá z nich pripadá na jednu adventnú nedeľu. Adventný kalendár – Tento prvok vznikol ešte v 19. storočí v prostredí evanjelickej cirkvi. Prvé adventné kalendáre sa kreslili jednoduchou kriedou, neskôr formou sviečkových vencov. Predchodca adventného kalendára aký poznáme dnes vznikol kvôli deťom, aby im skrátil čakanie na Vianoce.
"Magické dni" v advente
Barbora (4. december) – Počas tohto dňa sa trhali vetvičky zo stromov a keď do Vianoc pekne rozkvitli, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá.
Mikuláš (6. december) – Na Mikuláša dostávajú dobré deti sladkosti, zlé naopak uhlie alebo štrk. Zvykom je položiť do okna vyčistenú čižmu, v ktorej si deti odmenu alebo trest ráno nájdu.
Lucia (13. december) – Slovenské legendy považujú Luciu za najväčšiu zo všetkých bosoriek. Deň pred Luciou sa zvykne jesť cesnak, ktorý má chrániť ľudí pred zlými duchmi. V minulosti si ľudia od Lucie až do Vianoc vymetali každú izbu v dome či dokonca aj stajne metličkou a kropili ich svätenou vodou. Dodnes sa ľudia držia príslovia: „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“.
Štedrý deň (24. december) - Zavŕšením adventného obdobia sú vianočné sviatky a Štedrý deň.
Farbou adventu je fialová - predstavuje dôstojnosť a pokánie. V Európe sa začali používať i vence s bielymi sviečkami, pretože biela farba je tradične považovaná za slávnostnú.
U protestantských cirkví sa používajú i štyri červené sviečky.
Na adventné vence a sviečky sa dnes už používajú aj iné farby. Najrozšírenejšia je vraj červená. Sviečky na venci sú spravidla 4, zapaľujú sa v poradí proti smeru hodinových ručičiek a majú nasledovnú symboliku:
1. sviečka – Zapaľuje sa v 1. adventnú – železnú - nedeľu. Sviečka sa volá Nádej.
2. sviečka – Zapaľuje sa v 2.druhú adventnú - bronzovú – nedeľu. Sviečka sa volá Mier.
3. sviečka – Zapaľuje sa v 3. adventnú – striebornú – nedeľu. Sviečka sa volá Priateľstvo a mala by vraj byť ružová (aj keď ostatné sú inej farby).
4. sviečka – Zapaľuje sa v 4. adventnú – zlatú – nedeľu. Sviečka sa volá Láska.
K adventu patrí tiež pôst. Zakázaná by tiež mala byť hlučná zábava, či ohováranie. Naopak, žiaduca je konanie dobrých skutkov.
Štyri adventné sviečky
Horeli štyri sviečky na adventnom venci, tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť:
Prvá sviečka vzdychla a povedala: „Volám sa Mier, moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú.“ Jej svetlo bolo čím ďalej tým menšie, až celkom zhaslo…
Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala: „Volám sa Viera, som ale zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá preto cenu, aby som svietila." Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla…
Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka: „Volám sa Láska, už nemám silu, aby som horela, ľudia ma odstavili stranou. Vidia len sami seba a žiadnych iných, ktorých by mali radi.“ A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo…
V tom vošlo do miestnosti dieťa a pozrelo sa na sviečky a povedalo: „Vy musíte predsa svietiť!“ A skoro začalo plakať…
V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka a povedala: „Neboj sa! Pokiaľ ja svietim, môžem i ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa Nádej.“ Dieťa zapálilo od tejto sviečky pomocou zápalky znovu ostatné sviečky.
Plameň Nádeje by nikdy nemal v Tvojom živote vyhasnúť. A každý z nás by mal plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje neustále udržiavať zapálené.
