Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (6. januára) do Popolcovej stredy. Názov je odvodený z nemčiny. Označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.
Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny - prírodnej, alebo aj spoločenskej - a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Fašiangy sú nemysliteľné bez masiek. Na dedinách robili pochôdzky po domoch s maskami muži. Tradičné masky - medveď, turoň, koza, kôň . Masky predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu, prebúdzanie prírody k životu po zime. Muži v maskách mali aj typické rekvizity, napríklad ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, ale aj tanečné rekvizity, zvonce a hrkálky.
Fašiangy v mestách dostali inú podobu, vychádzala z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu.
Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu- ten začína na Popolcovú stredu.
Na dedinách mládenci obradne ¨pochovávali¨ basu, symbol dedinských tancovačiek.
