Po fašiangovom veselí, bujarej zábave a množstve sýteho jedla prichádza
predveľkonočný pôst. Ten má byť duchovnou prípravou na veľkonočnú udalosť. A do
tohto veľkonočného pôstu vstupujú mnohí veriaci práve dňom Popolcovej stredy.
Ľudovo sa nazýva aj Popolec, Popolečná, Škaredá či Krivá streda.
V tomto roku je to 17. februára 2021.
Kedy a koľko?
Keďže Veľká noc je pohyblivým sviatkom a popolcová streda sa odvíja od neho, aj jej
termín je pohyblivý. Popolec pripadá na stredu v siedmom týždni pred Veľkou nocou,
teda na niektorú stredu v období od 4. februára do 11. marca.
Už prvé kresťanské spoločenstvá dodržiavali pôst . Postili sa spočiatku pár dní či
týždeň, no od 4. storočia sa traduje 40 dňové trvanie predveľkonočného pôstu.
V rovnakom počte dní prebieha v jednotlivých cirkvách aj dnes.
Symbolika 40 dní
A prečo vlastne 40? Toto číslo má symbolický význam: 40 dní sa Mojžiš postil na
vrchu Sinaj a rovnako aj Ježiš sa postil na púšti 40 dní pred svojim verejným
účinkovaním.
Popol a kríž
Popol, ktorý je v názve tohto dňa, tiež skrýva v sebe hlbšiu symboliku. Drevný popol
sa už oddávna využíval pre svoje dezinfekčné a čistiace účinky. Pridával sa do
prania, aby plátno dobre vybielil, popolom sa čistil mastný riad, leštili kovy a striebro,
umývali zuby, sypal sa ako liečivo na rany. A takisto sa popolu pripisovala očistná
funkcia v prenesenom význame.
Sypať si popol na hlavu – to bol v stredoveku symbol kajúcnosti hriešnikov, ktorí do
chrámu prichádzali odetí do vrecoviny. Na Popolcovú stredu sa počas omše
posväcuje popol, ktorým kňaz robí veriacim na čelo kríž, pričom odrieka: „Kajajte sa
a verte evanjeliu!“ alebo „Prach si a na prach sa obrátiš!“. Popol tu symbolizuje
pominuteľnosť, kríž večný život.
Jednoducho a striedmo
Popolcová streda je pre katolíkov dňom prísneho pôstu, ktorý dovoľuje najesť sa raz
denne, pričom sa treba vyhnúť mäsitému pokrmu. Zvykom bývalo podávať
kyslomliečne polievky, rybu, obilninové kaše alebo cestoviny, tie najčastejšie
s makom.
Pred varením, hneď ráno, sa všetok riad v kuchyni musel vydrhnúť popolom, aby ho
zbavili masti, ktorou oplývali fašiangové jedlá. Ľudia sa v tento deň obliekli do
smútočného, jednoduchého odevu bez výrazného zdobenia, prípadne do starých
šiat, ktoré pokladali za kajúci odev.
Dozvuky veselia
No na dedinách bolo ešte aj počas Škaredej stredy cítiť dozvuky fašiangov. Niekde
chodil dopoludnia slameník, čo bola tradične fašiangová maska.
Mládenci si nenechali ujsť príležitosť vysmiať dievky, ktoré sa cez fašiangy nestihli
vydať. So zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne, alebo ich
vytiahli von, aby ich „podkuli“, či im na nohu priviazali kúsok dreva – „klátik“.
Výnimočne si ešte mládež zvykla usporiadať záverečnú hostinu v dome
mládeneckého richtára, a keďže už bol pôst, nesmelo sa piť víno ani pivo, ale iba
pálenka.
