Mlieko je prvou potravou, s ktorou sa stretneme po svojom narodení a sprevádza nás po celý život. Je jednou zo základných potravín. Medzinárodný deň mlieka sa oslavuje vždy tretí májový utorok a to od roku 1957, pod záštitou Medzinárodnej mliekarskej federácie.
Tento deň je dobrou príležitosťou vyzdvihnúť mlieko nielen ako zdraviu prospešné, ale tiež ako každodennú súčasť života.
Mlieko a mliečne výrobky patria medzi najdôležitejšie a nenahraditeľné zložky plnohodnotnej ľudskej stravy. Obsahujú veľa vitamínov, vzácne mliečne bielkoviny... Mlieko je akýmsi tekutým vápnikom v pohári. Výživnejšiu potravinu ako je mlieko by sme však len veľmi ťažko hľadali.
Mlieko a jeho význam
Pestrá strava, obsahujúca všetky biologicky významné látky, je základom výkonnosti a zdravia ľudí. Mimoriadne postavenie v tejto oblasti má u dojčených detí materské mlieko a u detí a dospelých kravské mlieko. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek ľudskej výživy. Medzi odborníkmi vo všeobecnosti panuje názor, že mlieko je takmer dokonalou potravinou. Obsahuje v dostatočnom a primeranom množstve a optimálnom pomere mnohé biologicky významné látky dôležité pre plnohodnotnú výživu. Sú to hlavne bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. V prospech mlieka svedčí aj fakt, že využiteľnosť živín obsiahnutých v mlieku je veľmi vysoká. Mlieko obsahuje 3 - 5 % tuku, ktorý je zložený z približne 140 rozličných mastných kyselín. Mnohé z nich sú esenciálneho charakteru, to znamená, že si ich ľudský organizmus nedokáže syntetizovať. Preto je nevyhnutné prijímať tieto kyseliny z potravín. Mlieko je aj zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. Napríklad v litri mlieka sa nachádza polovičná odporúčaná denná dávka bielkovín pre dospelého človeka. Obsahuje aj všetky vitamíny potrebné pre človeka. Sú to hlavne vitamíny z radu B - B1, B2 (riboflavín), B6, B12, ďalej vitamíny A, D, E a PP. Z minerálnych látok obsiahnutých v mlieku sú najdôležitejšie vápnik (1 100 - 1 200 mg/l) a fosfor. Ich vzájomná väzba v mlieku sa považuje za nevyhnutnú pri stavbe kostí a zubov.
Pasterizácia
Pasterizácia je spôsob tepelnej úpravy nazvanej podľa francúzskeho chemika a bakteriológa L. Pasteura, ktorý sa zaoberal účinkami tepla pri ničení choroboplodných zárodkov. V súčasnej dobe využívajú mliekarne krátkodobú úpravu pri vyššej teplote (15 sekúnd pri teplote neprevyšujúcej 75 stupňov Celzia) alebo dlhodobú úpravu pri pomerne nízkej teplote (približne polhodina pri teplote 62 - 65 stupňov Celzia). Účinnosť ničenia baktérií je 99,5 %, takže takéto mlieko v neporušenom obale možno skladovať niekoľko dní. Pri pasterizácii nie sú poškodené ani zničené zložky a vlastnosti mlieka významné z hľadiska výživy človeka.
Trvanlivé mlieko
Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením tepla. Metóda výroby trvanlivého mlieka sa volá UHT ,čiže vysokotepelné ošetrenie. Taktiež býva táto metóda označovaná ako ultrapasterizácia. Mlieko sa zohrieva na teplotu 135 °C veľmi krátku dobu (1-2 sekundy). Potom sa mlieko rýchlo schladí a plní v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým sa eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Niektorí ľudia sa domnievajú, že trvanlivosť sa dosahuje pridaním konzervačných látok. Tento názor nie je pravdivý a pri UHT technológii, ktorá je vlastne pasterizáciou pri vyššej teplote, sa zabezpečí jeho trvanlivosť. Dlhodobú trvanlivosť možno dosiahnuť skutočne iba zohriatím mlieka na vysokú teplotu a následne jeho okamžitým schladením.
Od roku 2007 sa opäť začal reformovať program mliečnych desiat s cieľom podporiť konzumáciu nielen mlieka, ale aj jogurtov, syrov a ďalších mliečnych výrobkov.
Lekári a špecialisti na výživu zdôrazňujú, že mlieko obsahuje výživné a stavebné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku.
Držme sa hesla: „Denne pohár mlieka“.
